Kostýmová výtvarníčka Erika Gadus má za sebou bohatú divadelnú a filmovú tvorbu. Hoci žije v Budapešti, aktívne tvorí aj na Slovensku. Jej kostýmové výtvarné riešenia ste mohli vidieť vo filmoch Zázrak, Eva Nová, Pivnica, Nech je svetlo… Na konci septembra, kedy prišla na pár dní do Bratislavy kvôli príprave kostýmov k celovečernému filmu Obeť (pracovný názov), sme sa na pár minút stretli a rozprávali sa o jej bohatých skúsenostiach a postrehoch o práci kostýmového výtvarníka vo filme.
Aká bola tvoja prvá skúsenosť s filmom?
EG: Moja prvá skúsenosť bol film „1“, režíroval ho mladý maďarský režisér Pater Sparrow. Bol to aj jeho prvý celovečerný film. Mala som za sebou viac divadelných predstavení, napriek tomu som sa bála. V prvý filmovací deň som k nemu prišla a pošepkala som mu: „Bojím sa, ale nehovor to nikomu.“ On ma objal a povedal: „Vôbec sa neboj a len si to užívaj.“ Táto filmová práca bola pre mňa najkreatívnejšia a najslobodnejšia, akú som kedy zažila. Ako kostýmová výtvarníčka som dostala veľký priestor. Dokonca sa šili niektoré kostýmy, čo sa mi odvtedy nestalo 🙂 Dopadlo to dobre a ja už som v ten prvý natáčací deň zistila, že nasadením je to to isté ako v divadle, aj keď samozrejme iné veci platia na kameru.
Aké napríklad?
EG: Kamera je citlivejšia ako oko diváka v divadle. Podľa mojich skúseností menej je vždy viac – kostým by mal zostať v pozadí, nesmie prevýšiť herca.
V čom je ešte príprava filmu odlišnejšia od práce v divadle?
EG: Príprava je v zásade hektickejšia, lebo na poslednú chvíľu získavame miery hercov, komparz väčšinou stretnem až na pľaci. Priestor, v ktorom jednotlivé obrazy budú, vieme často až na poslednú chvíľu, čiže dlho neviem, na akom pozadí bude kostým atď. V divadle naskúšanie hry trvá dva-tri mesiace, kedy si počas skúšok môžem okukať hercov, takže počas procesu vidím, čo treba prípadne korigovať alebo čo funguje dobre. V divadle sa ľahšie dostanem do obrazu, stačí chodiť na skúšky 🙂 Kdežto vo filme, aj keď máme stretnutia s režisérom, kameramanom, architektom atď., v podstate nikdy nemám istotu, čo presne vznikne. Svietenie, kompozícia obrazu alebo strih (a ešte milión iných záležitostí) môže úplne zmeniť film, ktorý mám ja v hlave. Každopádne ako v divadle, tak aj vo filme nesmieme podceniť prípravu 🙂
Bolo niečo, čo ťa na filmovaní prekvapilo?
EG: Napríklad som na začiatku vôbec nevedela, že pri filme existuje nadväznosť, hoci je to záležitosť skriptu. Ale keď je zlý skript, môže sa stať katastrofa. A mne sa aj stala, hneď pri prvom filme. Herec bol v kostýme, ktorý bol z predošlého dňa (pozn.: skriptového). Všimla som si to len ja, našťastie svietenie a detail záberu to neprezradil (prakticky z kostýmu nič nebolo vidieť 🙂 ). Odvtedy to dosť sledujem, čím niekedy aj leziem na nervy skriptu, ktorý si svoju prácu robí dobre 🙂
Aký je podľa teba dobrý filmový kostým?
EG: Podľa mňa dobrý filmový kostým je, keď ho ako divák nevnímam. Takisto aj herec je vtedy dobrý, keď nás nenapadne, že hrá, ale že iba „existuje“.
Nemyslíš si, že je to iba žánrová záležitosť? Že niektoré filmy si vyžadujú aj extravaganciu?
EG: Určite, v tom máš pravdu, napríklad vo filme Piaty Element boli kostýmy výrazné, doteraz si ich pamätáme a sú výslednom žánru filmu. Každopádne, vo filme je treba brať do úvahy vývoj postavy, ktorý v určitom dramatickom momente graduje a vtedy môže mať oblečené niečo výrazné. Možno tento moment môže byť aj na začiatku filmu, len si treba dobre premyslieť, kam ďalej.
Čo rada používaš a čomu sa naopak úplne vyhýbaš v rámci súčasnej módy a módnych trendov?
EG: Po mojich filmových prvotinách som si začala bližšie všímať a pozorovať kostýmy vo filmoch a zistila som, že kostýmy, ktoré sú nadčasové, univerzálne, tak pre mňa lepšie fungujú. Preto sa snažím vyhýbať aktuálnym módnym trendom. Vyhýbam sa aj červenej, používam ju iba vo veľmi dramatických situáciách, napríklad v Eve Novej keď sa Eva a jej súperka naraz objavia v červených šatách, čo je pre mňa vizuálne podtrhnutie dramatickej gradácie v scenári. Málo používam čiernu a bielu; bielu nemajú radi kameramani a čierna zas robí hluché miesta v obraze. Vždy som chcela použiť lesklé materiály vo filme, ale zatiaľ sa mi to nepodarilo 🙂
Okrem Evy Novej si s režisérom Markom Škopom spolupracovala aj na jeho poslednom oceňovanom filme Nech je svetlo. Ako sa ti s ním pracuje?
EG: S Markom sme sa stretli pri výrobe filmu Zázrak, kde bol jedným z producentov. Videl môj spôsob práce, aj sme si sadli ako ľudia, a tak ma zavolal do Evy Novej. S Markom sa mi veľmi dobre robí, lebo vie, čo chce, vie to dobre pomenovať a má to premyslené. Na pľaci potom vládne kľud, lebo venuje dostatok času prípravám. Postavy detailne rozoberieme, čo sú to za ľudia, aké charaktery a máme jednu, častokrát aj dve kostýmové skúšky a outfity priradené k jednotlivým obrazom. Všetko je dopredu pripravené.
Film Nech je svetlo sa odohráva v zime. Točili ste v pravom snehu. Ako si kostýmy technicky prispôsobovala prostrediu?
EG: Samozrejme farebne biela vylučuje bielu 🙂 Treba si premyslieť, koľko scén sa odohráva v snehu, tým pádom na tieto scény potrebujem oblečenie mať viackrát, takže tu sa vylučuje nakupovanie v sekáči. Ďalej pomáha vrstvenie a snaha vcítiť sa do komfortu herca. Ja sa rada počas kostýmových skúšok bavím s hercami, snažím sa im priblížiť, lebo niekomu je stále zima a niekomu teplo, niekto nemá rád na sebe veľa oblečenia a keď sa to dá, tak sa im snažím vyhovieť, lebo majú potom menej problémov. Všetci máme potom menej problémov 🙂
Na ktoré kostýmy, ktoré si doteraz pre filmy pripravila, si najviac hrdá?
EG: Ťažko povedať, na filmoch, ktoré som robila, si vážim najviac proces vzniku a výzvy. Napríklad pri nedávnom filme Moc, ktorý som robila, sa mi veľmi dobre spolupracovalo s režisérom, kameramanom a kreatívnym tímom. Zvolil sa zaujímavý výtvarný prístup. Zadanie bolo vytvoriť čiernobiele kostýmy bez použitia čiernej a bielej. Neviem síce, ako to dopadne (pozn.: plánovaná premiéra 2021), ale robila som to s radosťou a odvážne.
Robila si niekedy aj historický námet, „dobovku“?
EG: Nie 🙂 V jednej chvíli som robila stredovek, ktorý sa ale len na chvíľu prisnil hercovi ako sen 🙂
Na otázku, či by Eki ešte rada niečo dodala na konci nášho stretnutia k práci výtvarníka podotkla Gabika, jej hlavná kostymérka z filmu Moc a Obeť, že Eki veľmi precízne pracuje s fyziognómiou hercov a strihom oblečenia, ktoré na hercoch skúša a hľadá dovtedy tie správne kúsky, kým hercovi presne nesadnú a nedosiahnu želaný efekt. V Moci to boli napríklad nohavice pre postavu Attilu Mokosa, ktoré až keď sa vymenili za slim-fit verziu s teniskami a športovou bundou, dosiahli želaný efekt.
EG: Ak môžem na záver povedať niečo pozitívne o sebe, tak nikdy sa do krvi nedržím nejakej svojej vízie, ak nefunguje. Aj najlepší nápad dokážem zahodiť ak nepomáha dielu. Nemám rada samoúčelnosť. Na filme je najlepšie, že zostane navždy, kým divadlo je len okamih. To je najfascinujúcejšie na filmovaní. Aj keď si svoje filmy pozriem len raz na premiére 🙂
Costume Design.sk 